Medzinárodný modlitebný týždeň Evanjelickej aliancie 2017

Dňa 31. októbra 2017 sa oslavuje 500.výročie začiatku reformácie, za ktorý považujú mnohé evanjelické cirkvi udalosť, kedy boli na bránu Wittenbergského kostola pribité tézy Martina Luthera. A pre nemecky hovoriace Evanjelické aliancie vo Švajčiarsku, Rakúsku a Nemecku to bol dostatočný dôvod k tomu, aby  sa modlitebný týždeň 2017 venoval centrálnej téme reformácie.
Preto sa témy modlitebného týždňa koncentrujú na Lutherove štyri hlavné body, vyznačujúce sa slovom “jedine” (latinsky sola alebo solus):

  • Jedine Kristus
  • Jedine Biblia (sväté Písmo)
  • Jedine milosť
  • Jedine viera

Tieto štyri centrálne body popisujú stručne a precízne, o čo ide v kresťanskej viere. Štyrikrát opakujúce sa slovo JEDINE nám pred oči stavia jedinečný charakter spasenia skrze Ježiša Krista. Preto sme modlitebnému týždňu dali názov JEDINEČNÉ. Pritom tieto štyri „sola“ spájajú všetky vetvy reformácie a do centra stavajú nie nejakú osobu alebo cirkev, ale hlavné biblicko-teologické body. Pomáhajú nám žiť jednotu rozmanitých prejavov viery tým, že sa spolu sústreďujeme na biblickú podstatu. A presne to bolo a je túžbou Evanjelickej aliancie.

Témy modlitebného týždňa sledujú zrkadlovo-symetrickú štruktúru  začínajúc i končiac Kristom. Prvé štyri témy sú nasmerované viac dovnútra na jednotlivca a zbor príp. cirkev:

  • Jedine Kristus je jedinou cestou
  • Jedine Biblia je naším základom
  • Jedine milosť je našou šancou
  • Jedine viera je našou odpoveďou na Božiu ponuku

A témy 4-8 rozvíjajú pôsobenie štyroch predošlých smerom von, k svetu:

  • Jedine viera – Božie pozvanie pre svet
  • Jedine milosť – Božie srdce pre svet
  • Jedine Bibllia je Božím hlasom vo svete
  • Jedine Kristus je nádejou pre svet

JEDINEČNÉ…

nedeľa, 8. január 2017

Jedine Kristus je jedinou cestou

Biblický text: Evanjelium podľa Jána 14,6
Doplňujúci text: List Hebrejom 1,1-3

Impulz

Záchranná akcia v dejinách ľudstva je jedinečná. Nebeský Otec v osobe svojho syna poslal sám seba na zem. Len on, bezhriešny, mal možnosť priviesť naspäť stvorenie, ktoré padlo do hriechu. Vzal vinu celého stvorenstva na seba a zomrel zástupnou srmťou. Aká veľká obeť! Otec túto obeť prijal a syna prebudil k životu. Teraz ponúka všetkým ľuďom vieru v Ježiša Krista. Previedol naňho vládu nad celým vesmírom. Kto dôveruje Kristovi, smie zakúsiť záchranu. Neexistuje iná cesta do neba.

Toľko evanjelium v skratke. (Ne)uveriteľný príbeh! Ale tak pravdivý! V Kristovi sa opäť stávame ľuďmi, akých nás Boh zamýšľal mať.  Život sa vrátil. Aká to radosť, aká to nádej, prekračujúca smrť!

Učeníci Peter a Tomáš mali veľké otázniky ohľadne cesty, ktorou im Ježiš kázal ísť. Okolité verše textu Jánovho evanjelia 14,6 to ozrejmujú. Tomáš, tak ten nerozumel vôbec ničomu a Peter sa zas vo svojej nevedomosti precenil. Avšak Ježiš pristupuje k ich duši veľmi citlivo a starostlivo. Posilňuje ich dôveru v neho a popisuje svoju cestu ako nevyhnutnú kvôli príprave miesta pre nich. Hovorí: „v dome môjho Otca je mnoho príbytkov“. „Zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“

My kresťania sa pokladáme za pútnikov na ceste do nebeskej vlasti. Často nevidíme cestu, ležiacu pred nami. Stojíme tu podobne ako učeníci s mnohými otázkami. Avšak jedno vieme: budeme vedení a vďaka Bohu si nemusíme cestu raziť sami. Našli sme ju v Kristovi. A táto cesta vedie domov k Otcovi.  Kristus sa postará o to, aby sme došli do cieľa. Preto je Boží Syn centrom nášho uctievania. Oslavujme ho – spoločne s ostatnými spolucestujúcimi!

Biblická  modlitba: List Filipanom 2,5-11

Modlitba:

Vďaka

  • za Božiu záchrannú akciu: Boh v Kristovi zmieril svet so sebou (por. 2. list Korinťanom 5,19)
  • za cestu na kríž, ktorou Kristus kráčal namiesto nás
  • za cestu do neba, ktorú nám Kristus otvoril

Pokánie

  • z našich egoistických ciest, ktorými často kráčame aj ako kresťania
  • zo zadržiavaného vyznania, že Kristus je jedinou cestou k Otcovi
  • z našej necitlivosti voči ostatným kresťanom, kvôli ktorej ľudia nespoznajú, že sme Ježišovými učeníkmi (por. Ján 13,35)

Prosby/prihováranie sa

  • za ľudí, ktorí hľadajú spasenie na nesprávnych cestách (náboženstvá, ezoterika, svetonázory…), aby našli tú jedinú cestu – Krista.
  • za nás samých, aby sme nestratili našu prvú lásku ku Kristovi
  • za seba navzájom, aby sme sa vnímali ako Kristoví spolucestujúci, aby sme si vážili jeden druhého a pomáhali si

Christoph Grötzinger,
Salzburg, generálny tajomník Rakúskej evanjelickej aliancie

 

pondelok, 9. január 2017

 Jedine Biblia je naším základom

Biblický text: Evanjelium podľa Lukáša 24,45-48

Doplňujúci text: 2. list Timotejovi 3,16

Impulz

Kristus je stredom Písma a sám Ježiš Kristus to objasňuje. Vzkriesený stretáva na ceste do Emmaus dvoch svojich učeníkov. Títo smútia nad smrťou svojho majstra. Na podklade Písma Ježiš dokazuje, že ako Mesiáš musel trpieť, zomrieť a vstať z mŕtvych. Písmo Krista potvrdzuje. Písmo poukazuje na Krista a chce prebudiť vieru v neho. Je to zvláštnou výsadou, že môžeme čítať Bibliu v našom rodnom jazyku. Ešte nie všetci ľudia majú k dispozícii Bibliu a môžu ju čítať. Keď sa dokončí preklad Biblie, narastá radosť Ježišovej cirkvi v danej krajine.

Smel som to zažiť pred rokmi v Turecku. Hebrejom 3,15 preložené v tureckom jazyku doslova znamená: „Dnes, ked budete počuť jeho hlas, nech nestvrdne koža na vašom srdci“. Je to pôsobivý obraz. Nebezpečenstvo totiž spočíva v tom, že sa postavíme nad Božie Slovo alebo si Bibliu nebudeme všímať. To sa prejaví v kritizovaní Biblie, napr. že pre nás už nie je v tej či onej otázke aktuálna, alebo v neposlušnosti voči Svätému Písmu.  Neposlušnosť znamená „nechcieť počúvať“. Jeden indický teológ to pred rokmi vyjadril takto: „Odkedy môžeme čítať Bibliu, odnaučili sme sa počúvať Božie Slovo, pretože keď čítam, nachádzajú sa moje oči vždy nad Písmom, avšak ak chcem poslúchať Božie Slovo, musím sa mu podriadiť.“ Zvestovanie Božieho Slova prebúdza a chce prebúdzať vieru. Lebo viera v Krista pochádza z počutia príp. z počutého (por. list Rimanom 10, 17).

 

Biblická modlitba: Žalm 119,97-105

Modlitba: 
Robme pokánie z toho, v čom sme boli neposlušní voči Božiemu Slovu a odsunuli sme ho v našich zboroch na okraj.

Vyznávame: „Ježiš Kristus, tak ako nám ho potvrdzuje Sväté Písmo, je jediným Božím Slovom, ktoré máme počúvať, poslúchať a dôverovať mu v živote i smrti. Odmietame falošné učenie, že cirkev by mala a musí okrem Božieho Slova uznať za zdroj svojho zvestovania ešte iné udalosti, osoby, moci a pravdy ako Božie zjavenie.“  Barmské vyhlásenie z roku 1934.

Ďakujme za:

  • preklady Biblie aj do našej reči
  • zvestovanie, ktoré je zamerané na Krista a prebúdza vieru
  • staré i nové piesne, ktorých základom je Písmo Sväté

Prosme:

  • za preklady Biblie do ďalších jazykov sveta
  • o to, aby v cirkvi a na bohoslužbách bolo zvestované i počúvané Božie Slovo
  • aby sme „v našom srdci nosili“ viac biblických textov. V angličtine znamená učiť sa naspamäť „učiť sa srdcom“.

Detlef Garbers, DMG, Sinsheim

 

utorok, 10. január 2017

Jedine milosť je našou šancou

Biblický text: list Rimanom 3, 21-24

Doplňujúci text: 1. list Korinťanom 15, 10

 Impulz

„Láskavo sa teraz snaž, inak to nikdy nedokážeš!“ Tak znejú napomenutia, viac či menej prísne, ktoré počúvame od matky, učiteľa, šéfa alebo iných nadriadených v súkromí, v škole, v práci a vôbec v živote. Každý sa môže i sám pobádať: Toto je teraz moja posledná šanca. Musím sa jednoducho viac snažiť.“

A aj keď sa snažím, často zisťujem, ako rýchlo narazím na svoje hranice. Pôvodne som sa chcel priateľke ospravedlniť za náš posledný neprívetivý rozhovor. Avšak potom som riešil niečo dôležitejšie a zmierenie uviazlo na polceste, hoci som si ho pevne zaumienil. Kto je úprimný sám k sebe, rýchlo si uvedomí hranice svojich možností, svoje chyby aj zlyhania. A pritom ide o viac než o dobré známky, zvládnuté skúšky, úspech v práci a vydarený život podľa ľudských kritérií.  Ide o život, ktorý obstojí pred Božími očami.  A tu sú všetky moje snahy o to, aby som bol v jeho očiach dosť dobrý, nezmyselné a zbytočné.

Apoštol Pavol môže právom povedať, že pracoval viac než ktokoľvek iný. Napriek tomu nie je pyšný ale pokorný, pretože vie, že by bez Božej milosti nič nedokázal. Aj Martin Luther vo svojom živote príliš často zakúsil, že Goetheho výrok, ktorý sa až neskôr stal známym „„Zachránime toho, kto sa vždy usilovne snaží“ jednoducho nie je pravdivý.  A tak jeho skúsenosť postavila na hlavu celý náš výkonnostný princíp a stala sa základom reformácie.  Nejde o výkon a následnú odmenu, ale o milosť. Človek je pasívny, Boh je ten, kto aktívne koná. Keď stojím na konci so všetkým svojím úsilím, dokonca keď som už premárnil aj svoju poslednú šancu, až vtedy začína môj príbeh s Bohom. On mi nedáva len novú, ale dáva mi lepšiu a jedinú šancu, ktorá mi môže pomôcť: svoju milosť prostredníctvom spásy jeho Syna Ježiša, ktorú na kríži pre mňa vytrpel. Bez tejto milosti nemám šancu ani v živote ani v smrti. Avšak s darom jeho milosti som tým, kým som: jeho milovaným dieťaťom.

 

Biblická modlitba: Žalm 103

Modlitba:

Vďaka

Za to, že mi Boh osobne a tiež mnohým v mojej rodine, mojim priateľom i známym daroval milosť a zmierenie.

Celkovo za Božiu ponuku zmierenia: Aj keď to nedokážeme, „dokážeme“ pristupovať jeden k druhému a hľadať zmierenie.  Pretože Boh sám urobil prvý krok.

Pokánie

O to, čo som dostal od Boha, o jeho milosť, sa chcem podeliť i s ostatnými ľuďmi. Robím to primálo.
Príliš rýchlo získam opäť pocit, že svoju sebahodnotu musím hľadať sám v sebe a vo vlastnom výkone.  Je to nesprávne. „Milostivý Bože a Otče, pomôž nám denne sa obracať k tebe a spoliehať sa jedine na tvoju milosť!“

 Prosby

– za ľudí, ktorí sa kvôli svojmu zamestnaniu alebo sociálnemu postaveniu zameriavajú  predovšetkým na svoj výkon a v závislosti od neho potom definujú svoju hodnotu (top manažéri, vedúci pracovníci na všetkých úrovniach…)

– za tých, čo hľadajú ochranu (utečenci, bezdomovci, deti žijúce v ťažkých rodinných pomeroch), ktorí miesto milosti a náklonnosti zažívajú viac odmietnutia a osamelosti.

– za väzňov, aby okúsili Božiu milosť.

– za vládnucich a zodpovedných v konfliktoch: Irak, Sýria, Sudán, Stredná Afrika, Afganistan, …). Aby k sebe pristupovali zmierlivo.

  Marieluise Bierbaum, Brémy

 

streda, 11. januára 2017

Jedine viera je našou odpoveďou na Božiu ponuku

Biblický text: list Rimanom 3,27-28

Doplňujúci text: Evanjelium podľa Lukáša 5,1-11

 Impulz

V štvrtom hlavnom bode reformácie  „jedine viera“ opisujú reformátori, ako vyzerá  dobrá a primeraná odpoveď na to, čo nám Boh daroval a ako k nám hovorí.  Všetci to poznáme: keď dostaneme nejaký dar alebo my sami niečo darujeme, reakcia hrá dosť dôležitú rolu: priali by sme si, aby si ľudia naše darčeky všimli, prijali ich, ocenili a ponechali si ich. Ale ako to funguje s Božími darmi? Pavol hovorí, že sa dajú prijímať len s postojom dôvery spojenej s vierou.

Pravdaže existujú aj nesprávne chápania viery, ktorými sa Pavol zaoberá v týchto veršoch: Tým prvým je pýcha, čiže predstava, že viera je niečo ako vlastný zbožný výdobytok. Nebezpečenstvom pri tom je, že sme tak hrdí na našu silnú alebo správnu vieru, ako keby sme na tom mali nejakú zásluhu. A niekedy vyzývame aj ostatných k viere tak, akoby si ju vedeli sami vytvoriť. Vieru však nevieme vytvoriť sami, môžeme si ju len vyprosiť od Boha.

Druhým nesprávnym chápaním sú skutky: v minulosti tak ako i dnes je zbožným pokušením chcieť si zaslúžiť Božiu priazeň. Alebo možno k tomu, čo Boh urobil, pridať aspoň trocha vlastného úsilia. Pavol zdôrazňuje: Stačí samotná milosť. K tomu, čo pre nás Boh urobil, nemôžeme nič pridať.
Bod „Jedine viera“ odpovedá však aj na tretie nesprávne chápanie, ktoré je dnes pravdepodobne aktuálnejšie než dve predošlé: totiž že to, čo pre nás Boh urobil, nás môže ospravedlniť aj vtedy, keď to neprijmeme vierou. Mnohí ľudia si dnes želajú takéto ospravedlnenie v „automóde“, ktorý funguje anonymne alebo automaticky. Nezáleží na tom, či človek odpovedá alebo nie, jednoducho pre všetkých ľudí, či už veria alebo nie. Ale aj tu nám Pavol pripomína: Boh nám v Kristovi prišiel naproti, pretože si praje mať s nami vzťah dôvery.  „Jedine milosťou“  sa takýto vzťah aj naozaj podarí. A preto pozývame k tejto viere.

V čom spočíva naše hlavné pokušenie? V tom, že sme pyšní na vlastnú vieru, hoci je aj tak len darom? V tom, že dôverujeme vlastným zbožným výkonom, hoci nám u Boha nepridajú žiadne plusové body? Alebo v klamlivej nádeji, že to musí ísť aj bez viery? Úprimná odpoveď na tieto otázky nám môže ukázať smer, ako sa dnes večer máme modliť.

Biblická modlitba: list Efezanom 3,14-21

Podnety k modlitbám:

Poďakovanie:

– za nezaslúžený dar milosti
– za to, že v Kristovi bolo všetko vykonané
– za to, že Boh v nás prebudil vieru

Pokánie:

– príliš často sa ešte „chválime“ našou vierou
– príliš často sa pokúšame získať Božiu priazeň „skutkami“

Prosby:

– „Verím, ale pomôž mojej nevere!“
– o jednotu a jednotnosť vo viere

Uctievanie:

– pretože Boh je dôveryhodný
– pretože cesta k Bohu je voľná

Dr. Guido Baltes, Marburg

 

štvrtok, 12. január 2017

Jedine viera – Božie pozvanie pre svet

Biblický text: Evanjelium podľa Jána 7, 37 – 39a

 Doplňujúci text: Skutky 17, 22-34

Impulz

Vo verši jednej piesne sa spieva: „Boh nás pozýva na svoju slávnosť, poďme a povedzme to všetkým, ktorých vidíme na ceste…“ Keď nás niekto pozve na oslavu, väčšinou sa z toho tešíme a cítime sa poctení. Pre pozývajúceho je pravdepodobne dôležité, aby sme pritom boli. A tak je aj pre Boha veľmi dôležité, aby každý človek dostal jeho pozvanie a potom aj prišiel. Sme preňho tak vzácni, že nás chce mať vo svojej blízkosti, nielen krátkodobo, ale nadlho, nie ako hostí ale ako členov rodiny. Chce, aby sme sa podieľali na jeho živote i na jeho podstate. Pozýva nás k zmysluplnému a naplnenému životu, ktorý bude dovŕšený v Božej prítomnosti a večnosti. Aká výsada a perspektíva pre nás ľudí! Pán Ježiš na to používa obrazy radostnej slávnosti, na ktorú nás pozýva  a ktorú chce sláviť s nami. A obraz príbytkov, ktoré pripravuje pre nás ľudí vo večnom svete. Nepotrebujeme k tomu ani vstupné, ani nájom alebo kapitálovú investíciu, ani žiaden iný výkon z našej strany, ale vieru, jedine vieru.
Táto viera nie je akýmsi rituálom. Znamená ponúknuť sa a prijať. Je to spoliehanie sa na  naplnenie Božích zasľúbení, je to dôvera v Božie a nie vo vlastné skutky. Osobným vzťahom k tomu, ktorý nás pozval, k Ježišovi Kristovi, sa naša „jedine viera“ spája s ďalšími „jedine…“ a totiž s dôverou v nezlomné Božie slovo, s Ježišom Kristom a s úžasnou milosťou.

Pán Ježiš vtedy vyslal svojich učeníkov a dnes vysiela svojich ľudí, aby celý svet a každý jeden človek toto pozvanie mohol obdržať a prijať – Ježišovi na radosť a každému jednotlivcovi na osoh a požehnanie. Pán drží miesto pre každého jedného človeka – budú však všetky miesta obsadené? Pánu Ježišovi bude chýbať každý, kto svoje miesto neobsadí a s otvorenou náručou prijme každého, kto svoje miesto prijme. Preto je naša modlitba poďakovaním za Božie pozvanie pre svet a nás ľudí a prosbou: Pane, daruj nám vieru, aby sme mohli prijať tvoje pozvanie s radosťou.

Biblická modlitba: 1. list Tesaloničanom 1 – 10

Modlitba:

Vďaka

Pane, ďakujeme za tú veľkú výsadu, že nás ľudí pozývaš k sebe.

Pokánie

Pane, odpusť nám, že často dôverujeme viac sebe ako tebe.

Prosba

Pane, odpusť nám našu nedôveru a posilni našu vieru v teba a tvoje zasľúbenia.
Pane, otvor srdcia ešte mnohým ľuďom na celom svete, aby počuli tvoje pozvanie a s vierou ho prijali.

Horst Weippert, Gärtringen

 

piatok, 13. január 2017

Jedine milosť – Božie srdce pre svet

Biblický text: Evanjelium podľa Matúša 11, 25-30

Doplňujúci text: 2. Mojžišova kniha 34,6

 Impulz

Boh má srdce pre tento svet. Len preto poslal svojho Syna Ježiša Krista. Lebo „som videl biedu svojho ľudu“, povedal už o Izraelitoch v Egypte. Rovnako dnes vidí biedu ľudstva: národy sa rozdeľujú v občianskych vojnách, vykorisťovaním a zneužívaním. Ľudia strácajú svoj domov a stávajú sa z nich utečenci. Ťažko sa usilujú o nový začiatok v cudzej krajine, kde sú cudzincami.  Boh ich vidí a trpí s nimi. Áno, jeho milosť je aj pri tých, ktorí ho ešte nepoznajú, lebo on je vždy tam, kde ľudia trpia a je im ťažko, a je jedno akej sú rasy či náboženstva.
A Boh neprehliada ani naše trampoty a bremená. Naše stroskotania a zlyhania, krízy na pracovisku, v manželstve, pri deťoch či finančné katastrofy, choroby a úrazy: „Pod každou strechou je nejaké trápenie“. Niekedy sa nám Boh zdá neprítomný. Niektorí ľudia sa pýtajú „Nie je to snáď s naším svetom horšie namiesto toho aby to bolo lepšie?“ Avšak Boh poslal svojho Syna. Je vo svete a je tu pre nás: Immanuel, Boh s nami. Preto zomrel na kríži.

Boh na nás nezabudol. Jeho milosť platí aj pre nás. Preto nás Ježiš Kristus dnes volá k sebe – s bremenom celosvetových aj osobných bied: „Poďte ku mne všetci, ktorí ste vyčerpaní a obťažení.“ Chce nám vziať naše bremeno. Nemusíme ho ďalej niesť sami. Naša modlitba je miestom, kde na sebe vezmeme jeho „jarmo“. To znamená, že sme s Ježišom v jednom záprahu. Nie sme sami. On je ten Neviditeľný, kto je pri nás a s nami nesie všetky bremená, aj keď ho nevidíme a necítime. Modlitba je miestom, kde sa naše bremeno stáva ľahkým. Chceme sa nechať niesť v spoločnej modlitbe so všetkými kresťanmi.

Biblická modlitba: Evanjelium podľa Lukáša 1, 46-55

Modlitba:

Nebeský Otče, ďakujeme ti za to,

–     že tvoje srdce je pre nás doširoka otvorené
–     že máš srdce pre biedy tohoto sveta, obzvlášť pre tie, ktoré sú nad naše sily a preťažujú nás
–     že si so všetkými ľuďmi na svete, ktorí trpia
–     že k tebe smieme prísť so všetkým výzvami a starosťami – malými i veľkými
–     že nemusíme prezentovať už hotové riešenia, návrhy alebo plány, ale že sa  môžeme spoliehať na teba
–     že pri tebe smieme aj zlyhať a nemusíme všetko vedieť

Pokánie

–     Nebeský Otče, odpusť nám našu malú vieru,
–     keď si myslíme, že tu nie si, že si na nás zabudol a že sme ti ľahostajní;
–     alebo keď si myslíme, že nie si dosť mocný na to, aby si si poradil so zlom v tomto svete
–     alebo s výzvami, pred ktorými stojíme v našej krajine.
–     Odpusť, že príliš často sa spoliehame na svoje sily a prostriedky, kým konečne prídeme k tebe.
–     Odpusť nám, v čom sme namyslení na našu vieru, zbožnosť alebo čestnosť namiesto toho, aby sme sa plne spoliehali na tvoju milosť.

Prosíme ťa,

–     posilni našu dôveru v to, že ty vládneš a všetko dovedieš do dobrého konca
–     buď s utláčanými a trpiacimi vo svete
–     obráť srdcia mocných k dobru a spravodlivosti.
–     Pomôž nám stále viac dôverovať tvojej milosti a menej tomu, čo dokážeme a čo sme my.
–     Zabraňuj vojnám, nespravodlivosti a vykorisťovaniu vo svete.

Magdalena Paulus, Götzis, Vorarlberg

 

sobota, 14. január 2017

 Jedine Biblia je Božím hlasom pre svet

 Biblický text: Evanjelium podľa Lukáša 8, 4-8

Doplňujúci text: Evanjelium podľa Matúša 4, 1-11

 Impulz

V zime to u nás na poli vyzerá dosť bezútešne. Avšak roľníci už určite naplánovali, čo na polia vysejú hneď ako to bude možné.  Majú pred očami už budúcu úrodu.

Tak má aj Ježiš pred očami to, čo vzíde z Božieho slova, ktoré zasieva rozsievač (tým myslí buď seba alebo Boha). Pri rozsievaní dochádza najprv k viacerým problémom: na kamenistej pôde, na ceste, v tŕní…

Ale Ježiš nerozpráva toto podobenstvo preto, aby varoval pred týmito nebezpečenstvami. Hovorí o tom, čo sa s jeho Slovom stane v dobrej pôde. V podobenstve môžeme odhaliť niekoľko princípov, ako Boh necháva rásť svoje slovo:

  • Potrebuje čas, rast sa nedá skrátiť, urýchliť. Ako reagujeme, keď nevidíme ihneď zrelé ovocie? Keď biblické posolstvo neudrie ako blesk ale pomaly dorastá?
  • Nie všetci budú reagovať pozitívne. Patrí k tomu odpor. Sme na to pripravení?
  • Správne to funguje len v dobrej pôde. Čo v našom zbore robíme v oblasti „obrábania pôdy“?
  • Prináša viacnásobný výnos. Z jedného zrnka vznikne 100 nových. A každé zrnko potrebuje miesto a vzduch k tomu, aby dozrelo.

V Afrike som v nedeľné ráno videl stovky kresťanov ako sa ponáhľajú na bohoslužby s Bibliou pod pazuchou. My nechávame Bibliu radšej doma na poličke. Len nevzbudzovať pozornosť! Pokojne sa smieme učiť ukazovať s hrdosťou našim blížnym Bibliu.Celé storočia menila svet a našu spoločnosť. Bibliou ovplyvňované a formované pojmy ako sloboda alebo spravodlivosť sú zakotvené v zákonoch. Vznikli organizácie, ktoré sú zamerané na lásku k blížnemu.

S istotou, že Biblia je jedinečným Božím zrnkom, smieme jej posolstvo rozsievať „na pole“ s radosťou a očakávaním.

Biblická modlitba: Skutky 4, 24-30

Modlitba:

Vďaka: za moc, ktorou v Biblii zapísané Božie slovo pôsobí medzi ľuďmi už 2000 rokov. Nespočetné množstvo ľudí bolo a stále je nabádané Božím slovom k viere a k životu viery.

Pokánie: z niekedy príliš ostýchavého a nesmelého zaobchádzania s Bibliou na verejnosti. Často sa zameriame na problémy namiesto toho, aby sme sa sústredili na silu a dynamiku Božieho Slova.

 Prosby (spojiť s konkrétnymi menami, ak je to možné):

– za kazateľov, farárov a farárky, evanjelistov, misionárov, vedúcich mládeže a všetkých, ktorí Božie slovo verejne zvestujú a vykladajú.
– za známych, priateľov, rodinných príslušníkov, pri ktorých Božie slovo práve začalo rásť alebo za tých, u ktorých má problémy s rastom (pokiaľ to o nich vieme).
– za kresťanov, ktorí pracujú na tom, aby sa Božie slovo šírilo aj s použitím moderných komunikačných prostriedkov  a techniky (TV, internet)

 Thomas Hanimann, Schaffhausen

 

nedeľa 15. január 2017

Jedine Kristus je nádejou pre tento svet

Biblický text: list Kolosanom 1, 27-28 
Doplňujúci text: Izaiáš
42,1-12

Impulz
Príkre tézy – kto chce odporovať tomuto nároku na výhradné zastúpenie? Skutočnosti života našej doby hovoria často inou rečou. Nádeje miznú. Obavy z budúcnosti narastajú. Rozvíjajú sa špekulácie. V diskusných reláciách sa prezentujú prognózy multináboženského sveta. Ľudia buď dychtivo alebo deprimovane sledujú diskusie na obrazovkách. Nádej pre svet? Jedine Kristus?
Pavol napísal kresťanom v Kolose list o jednote a pravde. Kresťanom v Kolose kreslí pred očami znaky jedinečnosti Ježiša Krista (kap. 1, v. 15-23). Kristus stačí! Kristus je obrazom neviditeľného Boha. Kristus je hlavou cirkvi. Vstal z mŕtvych. Toto skvelé tajomstvo sa musia dozvedieť všetci ľudia. To je nádej!

Odvtedy toto posolstvo nádeje motivovalo a ovplyvnilo nespočetné množstvo ľudí. Kresťanská  misia zmenila svet. Ale raj nevznikol. Predpokladom je dobrovoľné prijatie dobrého posolstva o Ježišovi ako jedinom záchrancovi.  Každá nová generácia má svoje očakávania od budúcnosti. Každá nová generácia potrebuje zvestovateľov, ktorí ju oboznámia zrozumiteľne a verejne s „Kristom ako jedinou nádejou pre svet“.
Modlitebníci sú súčasťou tejto misie. Nestačí nosiť nádej a vieru len v srdci. Od viery k skutkom. Od slov k činom. Ľudia našej doby hľadajú osoby, projekty, zbory, ktoré poskytujú nádej. Prvým a veľmi dôležitým krokom je spoločne a jednotne sa modliť. Jednoznačne sa hlásiť ku Kristovi dodá odvahu aj iným. Ježiš Kristus je jedinenčným nositeľom nádeje pre budúcnosť. S ním môžeme žiť aj zomrieť, nezávisle od toho, čo sa deje tu či v celom svete.

Biblická modlitba (Ježišove slová): Evanjelium podľa Jána 17, 20-26

Modlitba:
Chvála a uctievanie:
Ťažisko v Božom slove / pomoc Svätého Ducha / Boh budúcnosti a nádeje.

Pokánie: rezignácia / rozptýlenie / strach z kritikov / vlažnosť v čítaní Biblie / beznádej / strata dôvery

Prosby:  odvážne stanovenie ťažiska / obnova dôvery v Ježiša Krista ako nositeľa nádeje

Vďaka: za Krista, prameň nádeje / nový život skrze Ježiša / zbory a projekty, ktoré hlásajú posolstvo nádeje / darcov a sponzorov, ktorí umožňujú evanjelizáciu a misiu

Tematické prosby: misie na celom svete / evanjelizácie v Nemecku a Európe / budovanie cirkvi / jednota kresťanov v modlitbe.

Wolfhart Neumann, Leipzig

 

Nie je možné komentovať.