Žijeme v prostredí plnom pochybností. Snáď sme celé roky chápali modlitbu ako výraz zbožného citu, ak už nie ako prejav slabosti. Podľa mienky mnohých sa k modlitbe utiekajú ľudia chorí, slabí, starí a zomierajúci. Tí mladší, zdraví a plní života modlitbu obyčajne odmietajú. Ježišov príklad navždy zvýraznil modlitebný prístup k Bohu každému kto v akejkoľvek situácii hľadá a nachádza východisko, ktoré mu ponúka viera. Modlitba teda nie je len záležitosťou zbožnej výchovy, ale potrebou každého človeka.
Skúsenosť mnohých ľudí možno zhrnúť do slov talianskeho vynálezcu bezdrôtovej telegrafie – Marconiho (1874-1937) : „Verím v moc modlitby. Verím v túto moc nielen ako kresťan, ale ako vedec. Bezdrôtový prístroj môže vysielať vlny do končín sveta. Modlitbu však ľudská duša môže vysielať do večnosti a dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je Boh.“ Aj traja astronauti pri oblietaní Mesiaca v roku 1968 výrazne pocítili svoju závislosť od Boha. Ich modlitbu počulo cez vysielanie v televízii mnoho obyvateľov našej planéty: „Bože daj nám poznať svoju lásku vo svete ľudských nedostatkov. Daj nám vieru, dôveru a dobrotu napriek našej nevedomosti a slabosti. Daj nám poznanie, aby sme sa aj ďalej vedeli modliť vnímavým srdcom, a ukáž nám, čo každý z nás môže urobiť pre urýchlenie príchodu všeobecného pokoja a lásky medzi národmi.“
Prichádzajme k svojmu Spasiteľovi s vierou a dôverou. Vyjadrime mu svoju vďaku i svoje potreby. Ak našu modlitbu sprevádza poslušnosť voči Jeho svätým prikázaniam, potom je to aj príprava na stretnutie s ním v deň Jeho slávneho príchodu, ktorý sa blíži.
