Cirkevný pohreb

Potrebné dokumenty:

  • list o prehliadke mŕtveho
  • oznámenie o úmrtí

Všeobecné informácie:

Úprava na konanie evanjelických pohrebov vychádza zo zásadného teologického stanoviska a poznania, kto je subjektom a objektom pohrebu: subjektom je cirkevný zbor. On vykonáva pohreb a nie rodina. Rodina len požiada o jeho konanie. Objektom pohrebu je pohrebné zhromaždenie, ktorému sa zvestuje Božie slovo a ktoré ďakuje za to, čo Boh vykonal cez odchádzajúceho. To znamená:

(1)   Keďže cirkevný zbor vykonáva pohreb, zásadne pohreb nemožno odmietnuť žiadnemu členovi cirkvi. Liturgická podoba každého pohrebu sa riadi pohrebnou agendou.

(2)   Cirkevné zbor nevykoná pohreb tomu, kto vystúpil z evanjelickej cirkvi, alebo bol z nej vylúčený na základe platných cirkevných zákonov a nariadení.

(3)   Pri pohrebe samovrahov, resp. ťažkých prípadov ľudí, ktorí žili pohoršlivo, vzhľadom na charakter a podstatu evanjelického pohrebu, treba konať pohreb normálnym spôsobom. V takomto prípade je však nutný diferencovaný výber liturgických textov (žalmu, modlitieb), primeraný obsah kázne a odobierky. Pri liturgii (záverečnej) nad hrobom, použije sa upravené slovo požehnania – prežehnania: Trojjediný Bože, Otče, Synu, Duchu Svätý, do Tvojich milostivých rúk porúčame tohto brata (sestru). Tvojmu svätému menu buď časť a sláva na veky. Amen.

(4)   Doterajšie disciplinárne úpravy o konaní pohrebov samovrahov a pod disciplínou sa nachádzajúcich členov cirkvi (viď napr. doterajšiu pohrebnú agendu) strácajú platnosť, lebo nezodpovedajú podstate evanjelického pohrebu.

(5)   Ak zosnulý člen zboru z akýchkoľvek dôvodov neprispieval na cirkevno-zborové potreby (cirkevný príspevok), upozorní duchovný pastier v pastorálnom rozhovore pozostalých na potrebu splniť tieto povinnosti.

(6)   Pri prevoze mŕtveho tela do iného cirkevného zboru na pochovanie, koná sa len jeden pohreb. Na druhom mieste má byť len krátka pobožnosť (pieseň, krátky príhovor, modlitba, liturgia nad hrobom). Ak ide o pohreb po prevezení, má sa konať krátka pobožnosť (bez liturgie nad hrobom) na mieste, odkiaľ bol mŕtvy prevezený.

(7)   Zvonenie pri pohrebe nie je poctou mŕtvemu. Zvonením cirkevný zbor oznamuje, že zomrel člen zboru. Do dňa pohrebu zvoní sa denne najviac dvakrát, pri samotnom pohrebe (rozlúčke) podľa miestnych zvykov. Poplatok za zvonenie je príspevkom do cirkevnozborovej pokladne, alebo odmenou zvonárovi (kostolníkovi), alebo trovy s ním spojené znáša cirkevný zbor.

(8)   Používanie zvonov pri občianskych pohreboch je vylúčené (vzhľadom na charakter – podstatu zvonenia)!

(9)   Používanie zvonov pri pohreboch členov iných cirkví je vecou dohody príslušných cirkevných zborov. Podobne pri používaní zvonov iných kresťanských cirkví pri evanjelických pohreboch.

(10) Ak sa chce v rámci evanjelického pohrebu niekto pohrebnému zhromaždeniu prihovoriť (zamestnávateľ zosnulého, obecný úrad, rozličné spolky, občianske výbory a pod.), môže tak urobiť len po predchádzajúcom dohovore s pochovávajúcim farárom

(11) Odporúča sa (najmä vo vidieckych zboroch), aby sa v čele pohrebného sprievodu niesol kríž.

(12) Odporúča sa, aby duchovný pastier v najbližších dňoch po pohrebe navštívil rodinu zosnulého a zotrval s ňou v pastorálnom rozhovore.

(13) Niet zásadných dôvodov, okrem dôvodov hygienických (riadených štatútom obce), prečo by sa rakva s mŕtvym telom nemohla vnášať do chrámu. Je vecou cirkevného zboru, či súhlasí s takýmto odporúčaním a kde sa v priestore chrámu počas pohrebu rakva uloží. Neodporúča sa rakvu v chráme otvoriť.

(14) Na pohreboch sa nepoužíva kamže a u kňazov vylučuje sa aj používanie ozdobných, najmä čierno lemovaných tabličiek a pod.

(15) Evanjelický cirkevný pohreb možno vykonať aj inoveriacemu na žiadosť rodiny, ktorá predtým o pohrebe upovedomila kňaza patričnej cirkvi. Pokiaľ kňaz inej cirkvi odmietol pochovať člena svojej cirkvi, môže tak urobiť na požiadanie rodiny evanjelický farár v prípade, že tým nespôsobí verejné pohoršenie a ujmu vlastnej cirkvi, resp. zboru.

(16) Cirkevný pohreb sa koná na základe žiadosti a osobnej návštevy zarmútenej rodiny na farskom úrade a nie na základe sprostredkovania pohrebnou spoločnosťou (agentúrou).