ECAV v Rim. Sobote

logo_ecav_stEvanjelici sa začali vo väčších počtoch sťahovať do mesta po roku 1772. V roku 1783 plánovali vybudovať v meste alebo Tomašovej malý kostol a chceli sa združiť s evanjelikmi z Pokoradze. O duchovné potreby evanjelikov sa istý čas staral duchovný z Čerenčian, ale po tragédii, ktorá postihla kalvínov v roku 1769, sa pridali k Pokoradzi, odtiaľ boli neskôr vykázaní. Evanjelici požiadali cisára Jozefa II.(1741-1790), aby si mohli v meste postaviť kostol a slobodne vyznávať náboženstvo.

Pomocou dvoch šľachetných mužov  a to Györgya Fejesa a baróna Gábora Prónayho získali povolenie na postavenie evanjelického kostola a fary. Mali  k dispozícii 2812 forintov a 14 denárov. V rozhodnutí bolo uvedené, že duchovnému môžu ročne ponúknuť 239 forintov a 39 grajciarov, učiteľovi 95 forintov a 29 grajciarov. Evanjelickú cirkev podporovali finančnými darmi aj veriaci z Jesenského, Rimavských Janoviec, Šimonoviec a Rimavskej Seči.

V hontianskej obci Kamenec dňa  21. januára 1786 boli pre rimavskobotských evanjelikov vystavené všetky doklady umožňujúce slobodné vyznávanie náboženstva. Keďže vtedy ešte nemali kostol, šľachtic Samuel Töltésy im dal k dispozícii stodolu, kde sa evanjelici prvýkrát po 192 rokoch zhromaždili na bohoslužby 5. februára 1786. Na mieste kostola a potoka chcelo mesto postaviť najskôr vojenské kasárne, ale po prosbe grófa Forgátsa a Ferenca Koháryho 2. mája 1786 kúpili pozemok za 300 forintov evanjelici.

Základný kameň dlhý 20 stôp a široký 6 stôp bol slávnostne položený 7. augusta 1786, keď mal duchovný Samuel Kuzmányi slávnostnú reč v slovenskom jazyku. Budova kostola a fary je zaznačená i na prvom vojenskom jozefínskom mapovaní, kde je zreteľne vidieť, že evanjelický kostol je za hradbami mesta.

Nakoľko evanjelické obyvateľstvo bolo v meste v porovnaní s kalvínmi málopočetné, znovu sa obrátili na cisára Jozefa II. s prosbou, aby mohli vyberať dary aj mimo hraníc štátu. Na zahraničné zbierky získali povolenie a získavaním príspevkov bol poverený András Kochan. Mali však šťastie. Po krátkom čase sa im podarilo zozbierať značnú čiastku. Príspevok poslal aj švédsky kráľ Gustáv III. (1746 – 1792). Boli to rôzne liturgické predmety, ktoré predtým zdobili kaplnku švédskeho vyslanca Engoströma vo Viedni. Medzi nimi bola aj maľba zobrazujúca Ukrižovaného Krista umiestnená nad oltárom, lyžica na oplátky, dve amfory, čiastočne pozlátený kalich pre chorých, mešec na zbierky, prikrývky na oltár  s výšivkami, ktoré  vyhotovili zahraničné šľachtičné.

Tolerančný kostol vybudovali za tri roky v rokoch 1786 až 1790 a vysvätený bol 4. júla 1790. Stavba stála 6023 forintov. Slávnostné služby božie slúžili Samuel Kuzmányi v slovenskom jazyku a András Saiben,  duchovný z Oždian, v maďarskom jazyku. Kostol bol pôvodne postavený mimo hraníc mesta a jeho prvým duchovným bol Samuel Kuzmányi (1789 – 1807). Vežu kostola postavili roku 1856 a v jej miestnostiach bola v druhej polovici 19. storočia umiestnená vzácna knižnica Učenej spoločnosti malohontskej z Nižného Skálnika, ktorú založil Matej Holko mladší (1757-1832). Kostol stojí na niekdajšej ulici Istvána Losoncziho. Zo severo – západného rohu Alžbetinho námestia sa dalo ku kostolu dostať po ulici Kossuthovej (Hatvaniho). Kostol je postavený v barokovo-klasicistickom slohu, s novšou novogotickou vežou z  rokov 1847-1856. Mená staviteľov kostola a veže sú neznáme. Neogotická úprava fasády a veže sú neskorších rokov z roku 1899. Jednoloďový priestor kostola má segmentový uzáver a je zaklenutý pruskými klenbami. Vstavaný chór sa opiera o dva murované pilastre. Oltár pochádza z  roku 1898 od maliara G.F.Herzoga. Nesie stopy portálneho typu s dvojicou stĺpov, tympanónom a ústredným obrazom. Rozmerný oltárny obraz pochádza tiež od maliara G. F. Herzoga a zobrazuje Ježiša Krista na kríži. V susedstve kostola na rohu ulíc Losonczyho a Kossúthovej v roku 1868 postavili židovskú synagógu a židovskú školu. Tieto budovy tu stáli do roku 1986. Na druhom náprotivnom, rohu stála veľká budova v tvare písmena U, v ktorej mala začiatkom 20. storočia sídlo Štátna chlapčenská škola. Aj túto budovu v 70-tych rokoch 20. storočia ako mnoho ďalších historicky cenných domov na Kossúthovej ulici zbúrali. V čase panovania Jozefa II.(1741-1790) nebolo v Uhorsku iné mesto ako Rimavská Sobota, kde boli kostoly všetkých troch náboženstiev – katolíckeho, evanjelického aj kalvínskeho. Medzi významných evanjelikov mesta patrí i zakladateľ Gemerského stoličného múzea a riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia János Fábry (1830-1907), stredoškolský profesor na gymnáziu, v rokoch 1908 – 1935 riaditeľ Gemerského stoličného múzea Löysch Ödön (1874-1906) a mnohí ďalší.

Chronológia:

  • 7. augusta 1786   – základný kameň
  • 1787 – 1790         – 3 roky trvala stavba kostola
  • 4. júla 1790           – vysvätenie kostola
  • 1856                      – postavenie veže kostola
  • 1789 – 1807         – prvý duchovný Samuel Kuzmányi  ev. farár

Kňazi evanjelickej cirkvi

(Podľa monografie Samela Kollára: Prítomnosť a minulosť Rimavskej Soboty.  In: Solenia, z roku 1822)

Už spomínaný Samuel Kuzmányi 21 rokov a 2 mesiace, od 19. februára 1786  do 21. septembra 1806, viedol evanjelickú cirkev, zomrel v 71. roku svojho života (1807). Od 11.decmbra 1788 až do smrti bol Malohontským biskupom. Na jeho pohrebe predniesli slovenskú reč Pavol Schramko, farár z Klenovca a maďarskú András Scheiben ožďanský farár.

Štefan Pekár kňaz z Kuntapolcza, v rokoch  1806-1809 sa stal nástupcom po Samuelovi Kuzmányim. kňazi ho odvolali do Pondelku (Hrnčiarska Ves).

Duchovní v chronológii:

  1. Samuel Kuzmányi : 1789 – 1807
  2. Štefan Pekár : 1806 -1809
  3. Ján Szomor : 1809-
  4. Po druhej svetovej vojne  – 1945  – Lehel Šmíd …
  5. Ján Vladimír Hroboň : 1949 – 1965
  6. Igor Bubliak : 1965 – 1990
  7. Zuzana Moncoľová : 1992 – 2006
  8. Viktória Lisáková : od roku 2006

Učitelia evanjelickej cirkvi

Od 6. augusta 1809 vykonával bohoslužby Ján Szomor. Prvým učiteľom bol v roku  1786 Ján Fábry, ktorý toto miesto po roku opustil. Obrátil sa i v Pešti, ale viac sa mu nepodarilo získať ani miesto kňaza ani učiteľa. Vtedy prestúpil na katolícku vieru a odišiel do Sedmohradska, stal sa Socinovým následníkom. Nakoniec odišiel do Istanbulu, prijal moslimské náboženstvo.

 Učitelia v chronológii:

  1. Ján Fábry ( 1786-1781)
  2. Ján Lévi 1781-1792
  3. Martin Sznik 1792-1794
  4. Ján Lévi 1794- 1806,
  5. Ondrej Demo 1807-1810
  6. Ondrej Moszák 1810-1817
  7. Jozef Bendák 1820
  8.  Michal Burghard 1821

 

Autor:  PhDr. Oľga Bodorová, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote,    Anno Domini 2008