J. V. Hroboň

Ján Vladimír Hroboň (19. 4. 1900 Istebné – 29. 1. 1965 Rimavská Sobota)

Publicista, prekladateľ, evanjelický a.v. kňaz. Študoval na gymnáziu v Kežmarku, teológiu v Bratislave a po roku 1918 v Paríži. Pôsobil ako evanjelický farár v Klenovci, v Lansforde (USA), od roku 1933 v Istebnom a Sabinove, od roku 1949 v Rimavskej Sobote. Publikoval úvahy v Cirkevných listoch a v Evanjelickom posle spod Tatier, kde v roku 1920-30 uverejnil cyklus článkov z ciest po Grécku, Egypre a Palestíne. Autor drobných cirkevných tlačí, najmä modlitieb. Redaktor a zostavovateľ obrázkovej brožúry o Istebnom, dejín evanjelickej cirkvi v Sabinove, prekladal z nemčiny. Knižne vydal publikácie Ježiš či Russell? (1937), Istebné nad Oravou – 555 ročné jubileum (1937), O utrpení (1942), Krátka história cirkvi sabinovskej (1946). Článkami prispieval aj do Evanjelického východu, Nového rodu, Sociologickej revue, Služby, Živeny a i.

 Ján Vladimír Hroboň so synmi Dušanom, Bohdanom a Milošom

Ján Vladimír Hroboň so synmi Dušanom, Bohdanom a Milošom

Moje spomienky na Jána Vladimíra Hroboňa

Pamätám si ho ako veľmi vľúdneho, prívetivého, zhovorčivého, počúvajúceho, tvorivého, zápalistého a mimoriadne pracovitého človeka. Veľmi rád pracoval s deťmi a zapájal do tejto práce – hry celú svoju rodinu. Areál rimavskosobotského kostola bol pomerne veľký, bola tam veľká fara a ďalšie dve budovy na biblické účely pre deti a dospelých. Už tou svojou vysokou, mužnou postavou a povesťou múdreho a vľúdneho, rady rozdávajúceho si vytvoril veľkú charizmu vo svojom okolí.

Už som veľmi dávno nebol v kostole môjho rodiska, kde ma krstil pán farár J.V.Hroboň, takže neviem potvrdiť, či tam ešte visí hneď za vstupnými dverami veľký obraz, ktorý namaľoval miestny umelec a znázorňuje udalosť v čase tureckého vpádu a obliehania Rimavskej soboty tureckými vojskami. Údajne sa Turci rozhodli zničiť kamenný most, ktorý tvoril vstupnú bránu do mesta. Miestny duchovný sa však vybral za veliteľom vojska a orodoval za to, aby most nezničili. Nevedno, ako ho presvedčil, ale most dodnes stojí a nesie názov turecký most. Na tomto obraze prepožičal maliar tvár J.V.Hroboňa kľačiacemu duchovnému pred tureckým veliteľom.

P.S. … ten obraz tam stále je

J.V.Hroboň rád navštevoval svojich cirkevníkov a takisto rád prijímal návštevy. Tak sme sa mali možnosť dobre spoznať a pomáhať si vzájomne a prežívať rodinné udalosti. Keďže my sme bývali v pomerne veľkom rodinnom dome, ktorý bol vlastníctvom mesta, často sme v manzardke na poschodí mali na prechodné obdobie ubytovaných mladých, slobodných podnájomníkov (učiteľov a kaplánov). Prechodne tam bývali aj kapláni Mojmír Zúrik a Ondrej Koč. Navštevoval ich aj najstarší syn pána farára Ján Bohdan, čo nás viedlo k lepšiemu zoznámeniu. Ale keďže on bol od nás s bratom o 10-11 rokov starší, naše záujmy sa v tom veku rôznili. Najčastejším hosťom u nás bola manželka pána farára, pretože si u mojej mamičky, dámskej krajčírky (abiturientky kurzu dámskeho krajčírstva v martinskej Živene), rada dávala občas niečo ušiť.

V čase keď som ako študent SVŠ (január 1965) absolvoval týždennú prax organizovanú červeným krížom pre študentov pomýšľajúcich na štúdium medicíny na internom oddelení, zomrel tam. J.V.Hroboň.

Zdroj: MUDr. Pavol Mináč, Čadca;  Martinský Evanjelik 2006/1-2, s. 48