Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. Rimavská Sobota

Známy je výrok Martina Luthera: „Byť kresťanom bez modlitby je práve tak nemožné, ako žiť bez dýchania.“ Prvoradým cieľom modlitby je pestovať, budovať si vzájomný vzťah s Bohom. Pán Ježiš nás upozorňuje, aby sme si nemysleli, že čím viac toho v modlitbe nahovoríme, tým väčšiu šancu máme, že Boh naše modlitby vypočuje. (Matúš 6:7).
V Matúšovi 6:9-13 čítame Modlitbu Pánovu – Otčenáš. Hneď oslovením „Otče náš“ nás Pán Ježiš učí, že keď sa modlíme, prichádzame k láskavému Otcovi, ktorý nás miluje. Slová „ktorý si na nebesiach“ nám pripomínajú, že Boh je zvrchovaný, všemocný. Slová „posväť sa meno Tvoje“ nám hovoria, že Boží charakter, Jeho  kráľovstvo a Jeho vôľa, majú prednosť pred našimi záležitosťami. Lebo je rozdiel medzi tým, čo sú naše cesty a čo sú Božie cesty.
Táto vzorová modlitba obsahuje spolu sedem prosieb: tri sa týkajú Boha a štyri nás, nášho spasenia a našich potrieb. Často sa však modlíme Otčenáš akoby odzadu, tzn., že prioritu majú naše osobné potreby. To poukazuje na to, že nám ide predovšetkým o nás samých. Modlitba nás má liečiť z nášho sebectva a nie ho podporovať. Preto nezabudnime, že posvätenie Božieho mena je v tejto modlitbe na prvom mieste. Konečne modlitba Otčenáš nám pripomína, že máme byť ochotní vyznať svoje hriechy, prijať odpustenie a žiť v láskavom, odpúšťajúcom vzťahu k druhým. V opačnom prípade sme vlastne bariérou, ktorá bráni splneniu našich modlitieb.
Samozrejme aj prosby majú miesto v našich modlitbách. Ale pamätajme, že Boh nikdy nesľúbil že nám dá všetko čo chceme, ale že sa postará o to, čo potrebujeme.
Boh má záujem o naše modlitby. Je to náš Otec a preto chce počuť čo máme na srdci.